I.
Homeopatická liečebná metóda je založená na princípe podobnosti, teda na poznaní, že existuje vzťah medzi toxikologickým a liečebným účinkom určitých látok. To znamená, že látka, ktorá u zdravého človeka spôsobí vznik určitých príznakov, dokáže u chorého podobné príznaky, hoci sú vyvolané z inej príčiny, vyliečiť. Toto platí pri podmienke, že danú látku chorý užije spracovanú v podobe homeopatického lieku.
II.
Účinok homeopatického lieku na organizmus je centrifugálny. Každá živá bytosť sa prirodzene snaží v maximálnej možnej miere vytesniť problém a uložiť ho čo najviac periférne. Silné obranné mechanizmy udržujú ochorenie vzdialené od centra organizmu. Uprednostnia ochorenie vonkajších častí, napr. kože alebo palca na ruke pred ochorením vnútorných štruktúr, napr. mozgu. Tento jav môžeme pozorovať aj v psychológii, kde ho nazývame projekciou. Človek radšej vidí problém vo svojom okolí, napr. obviní niekoho druhého namiesto toho, aby priznal vlastné pochybenie. Analogicky vidí klasická medicína príčinu ochorenia vo vonkajšom prostredí, napr. baktérie a útočí proti nej liekmi, čím zatláča problém hlbšie do organizmu. Homeopatická liečba pôsobí v smere „zvnútra von“ a stimuláciou obranných síl vytesní ochorenie z organizmu.Tento prirodzený smer liečby popisujú v homeopatii Heringove zákony.
III.
Tretím základným princípom homeopatickej liečby je použitie liečivej látky v potencovanej forme, ktorá sa dosahuje vysokým riedením materskej tinktúry a súčasne jej dynamizáciou.Potenciácia eliminuje toxický účinok látky a zároveň zvyšuje účinnosť získaného lieku. Tento prírodný fenomén bol potvrdený klinickými aj experimentálnymi výsledkami.